Prírodné hodnoty - všeobecná charakteristika - Hodnoty živej prírody okolia Fiľakova

Rastlinstvo

Územie v okolí Fiľakova patrí do fytogeografickej oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu pramatranskej xerotermnej flóry (Matricum) a k okresu Ipeľsko-Rimavská brázda. Flóra územia je bohatá, súčasné poznatky hovoria o výskyte približne 1200 taxónov vyšších rastlín v území Cerovej vrchoviny. Ak zohľadníme aj územie prislúchajúce zo strany Maďarskej republiky (/CHKO/ Karancs-Medves Tájvédelmi Körzet), tak počet taxónov vyšších rastlín širšieho okolia je viac ako 1300. Charakteristickou črtou vegetácie územia je prelínanie sa horských, chladnomilných a panónskych, výrazne teplomilných druhov. Severné svahy a úzke doliny orientované na sever sú miestami výskytu niektorých horských druhov ako zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), baza červená (Sambucus racemosa) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Naopak južné svahy osídľujú teplo- a suchomilné druhy, ktoré sú na rozdiel od predošlých vo väčšom zastúpení. Sem patrí napr. mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens), ľan chlpatý (Linum hirsutum) alebo zlatofúz južný (Chrysopogon gryllus) a iné. Z územia je doposiaľ známy výskyt 35 chránených rastlín. 201 taxónov je zaradených do červeného zoznamu.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce lesné biotopy (v katastrálnom území Fiľakova) patria dubovo-cerové lesy a dubovo-hrabové lesy. V širšom území sa nachádzajú aj kvetnaté a kyslé bukové lesy, sucho a kyslomilné dubové lesy. Na skeletnatých pôdach lipovo-javorové sutinové lesy, v blízkosti tokov jelšové podhorské lesy. Vzácne a pomiestne sa na výslnných a skeletnatých stráňach vyskytujú aj teplomilné submediteránne dubové lesy. Veľkú časť lesov Cerovej vrchoviny už ovplyvňuje výskyt nepôvodnej dreviny agáta bieleho (Robinia pseudoacacia). Malú časť lesov tvoria porasty vysadených ihličnatých drevín, hlavne borovice lesnej (Pinus sylvestris).

Dubovo-cerové lesy ako významne svetlé a suché lesy sa vyznačujú vysokou pokryvnosťou v bylinnej etáži, a to hlavne tráv, často s dominanciou lipnice hájnej (Poa nemoralis). Typickou chránenou rastlinou tohto spoločenstva v území je kukučka vencová (Lychnis coronaria). V stromovej etáži popri dominancii duba cerového (Quercus cerris) a duba zimného (Quercus petrea) sa často vyskytuje a tvorí spodnú stromovú etáž javor poľný (Acer campestre). V krovinnej etáži hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a vtáčí zob (Ligustrum vulgare).

Dubovo-hrabové lesy sa na rozdiel od predchádzajúceho spoločenstva nachádzajú už na mierne vlhkých stanovištiach, najmä na svahoch s nižším sklonom. Z dôvodu hustejšieho zápoja korunového systému hraba obyčajného (Carpinus betulus) bylinná etáž je menej zastúpená, často tvorená ostricou chlpatou (Carex pilosa) alebo je charakteristická výskytom jarných efemérnych bylín: napr. blyskáč jarný (Ficaria verna), chochlačka plná (Corydalis solida) a veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) a iných. Z chránených rastlín tu môžeme spomenúť ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon) a rôzne druhy kruštíkov (Epipactis sp.).

Z ostatných lesných biotopov, hlavne vo vyšších polohách alebo na svahoch so severnou orientáciou (Medveš, Karanč, NPR Šomoška, Šiator, Pohanský hrad, Monica a i.) nachádzame porasty kvetnatých bučín, ktoré na strmých svahoch mozaikovite môžu prechádzať do porastov kyslých bučín. V tomto území - v bučinách - má len lokálny a zriedkavý výskyt zubačka žliazkatá, karpatský endemit. Z chránených rastlín z čeľade vstavačovitých spomeňme aspoň vtáčiu prilbu červenú (Cephalanthera rubra).

Mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens) sa vyskytuje najmä v teplomilných submediteránnych dubových lesoch. Pomiestne sa v nich nachádza aj dub plstnatý (Quercus pubescens).

<p">Z prírodovedného, ako aj z ochranárskeho hľadiska sú veľmi významné lipovo-javorové sutinové lesy a jelšové podhorské lesy. Sutinové lesy sú väčšinou ochranné lesy a vzhľadom na skeletnatosť pôd, resp. vysoký sklon majú viac zachovalú štruktúru. Tiež sa v nich nachádza aj väčšie množstvo mŕtveho dreva. Tieto lesy nachádzame najčastejšie vo vrcholových partiách s výskytom skál.

Z nelesných travinných biotopov tvoria významnú časť xerotermné travinnobylinné porasty (pasienky), v menšej miere mezofilné pasienky a lúky. Medzi typické a zákonom chránené rastliny xerotermných pasienkov a lesostepí patria: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec lúčny (Pulsatila pratensis), zlatofúz južný (Chrysopogon gryllus), alebo ľan chlpatý hladkastý (Linum hirsutum subsp. glabrescens), vstavač purpurový (Orchis purpurea), rôzne druhy kavyľov (Stipa sp.) a i. Na mezofilných pasienkoch sa na niekoľkých lokalitách ešte početne vyskytuje vstavač obyčajný (Orchis morio). Skalná vegetácia sa nachádza hlavne na prvkoch bazaltového vulkanizmu. Medzi jej predstaviteľov zaraďujeme skalnicu južnú (Sempervium marmoreum), rozchodník prudký (Sedum acre), a rôzne druhy slezinníkov (Asplenium sp.) V širšom území sa nachádzajú aj akumulačné vodné nádrže postavené väčšinou v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Časť mokraďových biotopov je sústredená v ich blízkosti, ako aj na alúviách tokov. Zo vzácnejších a zároveň typických rastlín spomeňme okrasu okolíkatú (Butomus umbellatus), a sú literárne údaje aj o výskyte leknice žltej (Nuphar lutea).

Živočíšstvo

V širšom území (CHKO Cerová vrchovina) bol doposiaľ dokázaný výskyt približne dva a pol tisíc zoologických taxónov. Z nich 339 patrí medzi chránené živočíchy a 337 je zaradených do Červeného zoznamu Slovenska. 184 druhov patrí k chráneným živočíchom európskeho významu.

<p">Bezstavovce
Fauna bezstavovcov je známa len čiastočne, aj to len niektoré skupiny druhov. Poznatky o nich však nepovažujeme za úplné, najnovšie výskumy naďalej prinášajú nové údaje o výskyte ďalších druhov, významných z ekosozologického aj faunistického hľadiska. Za najvýznamnejšie taxóny územia považujeme druhy medzinárodného významu a druhy, ktoré majú v sledovanej oblasti hranicu svojho rozšírenia. V Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina sa tiež v hojnom počte vyskytujú druhy mediteránne a panónske, ktoré sú v rámci Slovenska zriedkavé.

Z pavúkov (Aranea) považujeme za najvýznamnejší výskyt zory severskej (Zora parallela), ktorý je jediným údajom o výskyte tohto druhu na Slovensku. Strehúň balkánsky (Geolycosa vultuosa) v sledovanej oblasti dosahuje severnú hranicu rozšírenia, na Slovensku je jeho výskyt známy len z troch miest. V území bolo zistených zatial 63 druhov rovnokrídlovcov (Orthoptera). Zo vzácnych druhov možno spomenúť nasledovné: kobylka šúrová (Ruspolia nitidula), kobylka znášadlová (Tettigonia caudata) a koník žltopásy (Stetophymma grossum). Askalafus škvrnitokrídly (Libelluloides macaronius) je významný mediteránny prvok sieťokrídlovcov (Neuroptera) sledovanej oblasti. Z chrobákov (Coleoptera) za bežné druhy územia považujeme roháča obyčajného (Lucanus cervus), fuzáča veľkého (Cerambyx cerdo), za zriedkavého fuzáča alpského (Rosalia alpina). Tieto druhy sú na väčšine územia Európy už zriedkavé alebo vyhynuté. Z motýľov (Lepidoptera) si pozornosť v sledovanom území zaslúži zriedkavý jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) a pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), ako aj svojím výskytom stredne hojný ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Medzi najvzácnejšie druhy denných motýľov xerotermných pasienkov s vičencom patrí modráčik Oziris (Cupido osiris), známy zo Slovenska len z troch lokalít, len z územia Cerovej vrchoviny známy modráčik hnedý (Polyommatus admetus) a mediteránny prvok modráčik ranostajový (Everes alcetas). V Cerovej vrchovine sa nachádza aj najsilnejšia populácia modráčika čiernoškvrnného (Maculinea arion punctifera) na Slovensku.

Stavovce
Spolu s faunou vodných nádrží je z územia Cerovej vrchoviny známy výskyt 22 druhov rýb (Osteichthyes) a 14 druhov obojživelníkov (Amphibia). Medzi typické druhy obojživelníkov územia radíme ropuchu bradavičnatú (Bufo bufo), ropuchu zelenú (Bufo viridis), rosničku zelenú (Hyla arborea) a skokana zeleného (Rana esculenta). Z plazov (Reptilia) je potvrdený výskyt 10 druhov. V sledovanej oblasti sa hojne vyskytuje jašterica zelená (Lacerta viridis), jašterica bystrá (Lacerta agilis), ako aj jašterica múrová (Podarcis muralis). Typické sú aj výskyty užovky hladkej (Coronella austriaca) a užovky stromovej (Elaphe longissima).

Na sledovanom území sú zo stavovcov druhovo najbohatšie zastúpené vtáky (Aves). Doposiaľ je známy výskyt 219 druhov. Medzi zriedkavé hniezdiče starých bučín radíme bociana čierneho (Ciconia nigra), sovu dlhochvostú (Strix uralensis) a datľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos). V dubinách je typické hniezdenie datľa prostredného (Dendrocopos medius), ojedinele aj kôrovníka krátkoprstého (Certhia brachydactyla). Zo zriedkavých dravcov sú známe aj údaje o výskyte hadiara krátkoprstého (Circaetus gallicus) v území. V súčasnosti okrem toho sú typickými druhmi pasienkov so solitérnymi stromami a kríkmi dudok chochlatý (Upupa epops), penica jarabá (Sylvia nisoria), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio) a škovránok stromový (Lullula arborea). K zriedkavým hniezdičom kameňolomov patrí výr skalný (Bubo bubo). V pieskovniach v norách, vyhrabaných na prirodzených piesčitých stenách hniezdi včelárik zlatý (Merops apiaster). V trstinách lemujúcich vodné nádrže hniezdia okrem iných bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus) a kaňa močiarna (Circus aeruginosus).

Zo sledovaného územia je známy výskyt 59 druhov cicavcov (Mammalia). V širšom území (Baštianska kotlina, Hostická kotlina) sa nachádza významné genofondové územie sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) na Slovensku. Zo šeliem z hľadiska ochrany prírody môžeme vyzdvihnúť hlavne výskyt vydry riečnej (Lutra lutra) a mačky divej (Felis silvestris). Za faunisticky významný údaj považujeme potvrdenie výskytu netopiera nymfinho (Myotis alcathoe) a netopiera /raniaka/ veľkého (Nyctalus lasiopterus).

Použitá literatúra

• ATLAS KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 1.VYD. BRATISLAVA: MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, BANSKÁ BYSTRICA:SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, 2002, 344 PP.
• BALÁZS C., BENDA P., ESTÓK P. & UHRIN M., 2007: Állatvilág, állattani értétek – gerincesek (Vertebrata). Pp.: 157–176. In: KISS G., BARÁZ C., GAÁLOVÁ K. & JUDIK B. (eds): A Karancs-Medves és a Cseres-hegység Tájvédelmi Körzet. Nógrád és Gömör határán. Bükki Nemzeti Park Igazgatóság, Eger, 382 pp.
• CSIKY J., BALÁZS P., HRIVNÁK R. RIMÓCZI I., 2007: Növényvilág, növénytani értétek. Pp.: 117–142. In: KISS G., BARÁZ C., GAÁLOVÁ K. & JUDIK B. (eds): A Karancs-Medves és a Cseres-hegység Tájvédelmi Körzet. Nógrád és Gömör határán. Bükki Nemzeti Park Igazgatóság, Eger, 382 pp.
• LANTOS I., KRIŠTÍN A. & SVATOŇ, J., 2007: Állatvilág, állattani értétek – gerinctelenek (Evertebrata). Pp.: 143–156. In: KISS G., BARÁZ C., GAÁLOVÁ K. & JUDIK B. (eds): A Karancs-Medves és a Cseres-hegység tájvédelmi körzet. Nógrád és Gömör határán. Bükki Nemzeti Park Igazgatóság, Eger, 382 pp.