Národné kultúrne pamiatky

Fiľakovský hrad

Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 metrov hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.
Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

Stručná história

Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal tatárskym nájazdom. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi v rokoch 1311-1321 aj Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jana Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényiho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si vezme za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedana na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa však napriek snahe obrancov dostane v roku 1554 do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlia na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti Južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593.

Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami Habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyák, Judita Bosnyáková, a počas Rákocziho povstania, keď je kapitánom František Wesselényi, obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I., od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry, akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobyje ho.

Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel a spolu s ním zhorel aj župný archív, a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty je v nej zriadená expozícia z historie hradu a mesta.

Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a františkánsky kláštor

Rímskokatolícky kostol

Františkánsky kostol s budovami kláštora pochádza z roku 1513, v r. 1554 bol zmenený na tureckú džámiju a definitívne zničený Turkami pri obliehaní v roku 1682. V rokoch 1694-1727 znovu vybudovaný ako barokový s hodnotným interiérom. Veža je postavená netypicky na severovýchodnej strane lode. Úpravy fasád sú z rokov 1725-1728. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria je zaklenutý valenými lunetovými klenbami so štukovými obrazcami. Klenbový systém spočíva na vtiahnutých oporných pilieroch so združenými pilastrami. Kostol má barokový murovaný chór. Na juhovýchodnej strane bočná kaplnka, v nikách fasády a nad vchodom do kostola sú barokové plastiky. Hlavný aj oba bočné oltáre barokové, kazateľnica z 1. polovice 18. storočia a ďalší bočný oltár ranobarokový a dva oltáre rokokovou ornamentikou a plastikami.

Kláštor františkánov

Kláštor nadväzuje na kostol zo severozápadnej strany. Ide o dvojpodlažnú budovu s ústredným rajským dvorom a krížovou chodbou. V prízemí sa nachádzajú arkády podklenuté krížovými klenbami. Františkáni stáročia ovplyvňovali duchovný život mesta a sú s ním úzko spätí aj dnes.