Úradné hodiny
Mestský úrad
Po.-Št.: 7.30-11.30/12.30-16.00
Piatok: 7.30-11.30
Klientske centrum - Pokladňa
Po.-Št.: 7.30-11.30/12.00-16.00
Piatok: 7.30-11.30
Matričný úrad
Po.-St.: 7.30-11.30/12.00-16.00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7.30-11.30
Obce na území geoparku
V rámci Programu obnovy dediny prebehla implementácia úspešných projektov na území geoparku - boli rozmiestnené informačné tabule v desiatich obciach na území geoparku.
Do budúcnosti sa plánuje rozmiestnenie panelov do ostatných obcí, aby každá z 28 obcí na území geoparku disponovala takými info-panelmi.
Fiľakovo
 Fiľakovský hradný vrch tvorí zvyšok veľkého krátera tzv. maaru sú považované za relatívne najmladší vulkanický fenomén. Fiľakovský hrad bol založený v 13. st. na skalný podklad tvorený tufmi a lapilovými tufmi. Od 1999 vedie náučný chodník v hradnom areáli.Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a františkánsky kláštor - znova vybudovaný v rokoch 1694-1727 s kaplnkou. Kaštieľ Berchtoldovcov s parkom - postavený na začiatku 19.storočia, t.č. budova gymnázia. Za kaštieľom sa nachádza 7 hektárový anglický park, ktorý v minulosti patril kaštieľu. Archeologické nálezy: kostrové zvyšky jaskynných medveďov, nálezy mamutích kostí, nález rímskej keramiky terry sigilaty, nálezy keramiky na včasnoslovanskom pohrebisku a sídlisku, na stredovekom hrade početné nálezy keramiky, kachlíc, predmetov dennej potreby. |
Belina
 Archeologické nálezy: kostrových zvyškov mamuta, nálezy enolitickej, kyjatickej a rímskej keramiky |
Biskupice
 Biskupská kaplnka Zvestovania Panny Márie (pred kaplnkou je umiestnená plastika sv. Ján Nepomuk), ktorá sa nachádza na miestnom cintoríne. |
Čakanovce
 Na území obce sa nachádza Prírodná pamiatka Čakanovský profil, ktorá predstavuje geologický odkryv a je dokladom vývoja príbrežnomorských a kontinentálnych usadenín spodného miocénu v Cerovej vrchovine. Vrchná časť morského pieskovcového súboru, reprezentuje ústup posledného mora z územia Cerovej vrchoviny, nástup suchozemského režimu na čiastočne erodovaný podklad so zvyškami močiarov so vznikom hnedého uhlia.
Archeologické nálezy: nález bronzovej ihlice a keramiky pilinskej kultúry, kovový hrot oštepu z laténskeho obdobia. |
Čamovce
 Čamovský lom
Archeologické nálezy: bližšie nelokalizované stopy osídlenia v období mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry |
Petrovce
 Vodná nádrž Petrovce
Rímskokatolícky kostol svätej Trojice CHA Fenek |
Radzovce
 Na území obce sa nachádzalo sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko polonskej kultúry z mladšej doby bronzovej, kniežacia mohyla zo staršej doby železnej a slovanské sídlisko z 10. - 12. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa tu nachádzal čadičový a trachitový lom, koncom 19. storočia otvorené bane na kamenné uhlie. Monická lesostep predstavuje lesostepné svahy nad hospodárskym dvorom Monosa v k. ú. Radzoviec.Archeologická lokalita Radzovce - Monosa Monica Rekreačné stredisko Obručná |
Ratka
 Zaujímavosťou je sídlisko z praveku a z doby bronzovej.Bralo Veľké Hradište Kameňolom Chrasť |
Šiatorská Bukovinka
 Národná prírodná rezervácia – Šomoška- Šiatorská Bukovinka, 36,62 ha - kamenný vodopád – unikátne uhnuté, pravidelné šesť- a päťboké, pomerne tenké stĺpy odlučnosti bazaltu, ktoré boli v stredoveku odkryté na východnom svahu hradného vrchu za účelom ťažby bazaltu k výstavbe hradu - kamenné more, bukový porast - náučný chodník až na Šomošský hrad, 8 zastávok, 1,6 km Spätná erózia – uhoľné bane pri Šiatorskej Bukovinke - 5 m vysoký skalný stupeň v koryte výmoľového jarku, ktorý sa vytvoril spätnou eróziou občasných povrchových tokov- hlboký výmoľový jarok so zvislými piieskovcovými stenami Čadičový lom Mačacia (Mačkaluk) - najreprezentatívnejšie odkryvy lávového pokrovu Medveša. V lome Mačkaluk možno pozorovať dva lávové pokrovy nad sebou, ktoré sú oddelené brekciovitou lávou. Karanč - najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Je typickým dómovitým vrchom s nadmorskou výškou 725,1 m. Bukovinské súvrstvie - štrkovňa je na juhozápadnom svahu kopca Duhár. Založili ju v roku 1966. Sú v nej odkryté riečne štrky, podradne piesky bukovinského súvrstvia. Vzhľadom na prebiehajúcu ťažbu štrkovňa nie je využiteľná na náučné účely.
Andezitový kameňolom - lom založili v roku 1867, patrí teda k najstarším lomom na území Cerovej vrchoviny. |
Šíd
 V obci sa nachádza kostol Panny Márie, postavený v rokoch 1896 - 1897 v historizujúcom slohu, pomník Sovietskej armády pripomínajúci oslobodzovacie boje. Z archeologického hľadiska sa v k.ú. obce nachádza sídlisko a pohrebisko z doby bronzovej a stredoveku, a hradisko z neolitu.Nálezy kostrových pozostatkov mamuta, a nálezy kamennej industrie gravettskej kultúry. |
Šurice
 V obci sa nachádza PP Soví hrad (hradisko z neolitu ) - predstavuje vyrezané bralo, vysoké 85 m, ktoré je vypreparované výplňou sopečného sopúcha. Vrchol brala slúžil pre stavbu pevnosti. Na jeho vrchole sú badateľné stopy po osídlení – zbytky schodov vytesaných do skaly a studňa. V k.ú. obce sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Pohanský hrad je nad regionálnym biocentrom, obývaný od doby kamennej. Známy je aj Šurický poklad uložený v Novohradskom Múzeu. |
Stará Bašta
| Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad Stará Bašta, Hajnáčka, Šurice, archeologické nálezisko, čadičový lávový pokrov, 30 m vysoké bralá, nepravé jaskynné priestory a kamenné moria, 31 bazaltových jaskýň, najdlhšia je Stĺpová - 182 m. Vek 4,7 +/- 0,31 mil. rokov, 223,35 ha Baštianska diatréma   |
Studená
| Obecné etnografické múzeum
|
Dubno
 Kostol bol postavený v roku 1782 a prestavaný v roku 1927 |
Blhovce
 V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, neskorobarokový z roku 1777 a socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1901Guda |
Fiľakovské Kováče
 Rímskokatolícky secesný kostol sv. Ladislava z roku 1898Archeologické nálezy: nález bronzovej sekery pravdepodobne pilinskej kultúry |
Gemerský Jablonec
 Rímskokatolícky kostol - románsky z 13. storočia, upravený v 18. storočí s dreveným chórom z roku 1815PR Vodná nádrž Gemerský Jablonec Archeologické nálezy: pozostatky kosti mamutov, paleolitická úštepová industria, bronzový depot z prelomu rannej a strednej doby bronzovej, osídlenie pilinskej kultúry |
Hajnáčka
 Archeologické nálezy: Kostná dolina - paleontologické nálezisko, stopy výšinného osídlenia bádenskej kultúry, ojedinelé nálezy kyjatickej a látenskej keramiky, stredoveký hrad, archeologicky neskúmanýNárodná prírodná pamiatka Kostná dolina - paleontologické nálezisko európskeho významu, objavené v 2. polovici 19. storočia, 380 m dlhý výmoľový jarok, obsahuje zvyšky kostí tapírov, nosorožcov, mastodontov, pozostatky hyeny, jeleňa, diviaka, bobra, hrabošov, opice Národná prírodná rezervácia Ragáč - 9,73 ha, časť lávového bazaltového prúdu, v jeho vrcholovej partii je zachovaný troskový kužeľ, nadmorská výška 536 m, vek 1,35 miliónov rokov (pleistocén), malé sopečné jaskyne -jedna z najmladších sopiek na Slovensku. Prírodná rezervácia Steblová skala - 37,92 ha. Sopečné kužeľovité vrchy severovýchodne od Hajnáčky, botanicky významná – veľa druhov teplomilných a suchomilných rastlín Bagova skala sa nachádza východne od Steblovej skaly, zvyšky kráterovej výplne tvorenej sopečnými bazaltovými troskami a bombami. Rádiometrický vek bazaltového telesa je 1,43 +- 0,10 mil. rokov. Severne od krátera sú zachované relikty lávového prúdu Prírodná pamiatka Zaboda 20,72 ha, lávový prúd vo veku 2,03 +/- 0,15 milióna rokov. Nachádzajú sa tu dve malé jaskyne Prírodná rezervácia Ostrá skala - 17,79 ha, má výrazný zahrotený tvar - vek bazaltu 2,6 +/- 0,22 mil. rokov, pri vrchole sú dobre odkryté bralá kráterového valu Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch - prírodná rezervácia na ploche 9,71 ha. Lokalita je vhodná na demonštráciu mladého bazaltového vulkanizmu v Cerovej vrchovine. Kopec z nerovnomerne uloženého a usadeného sopečného materiálu na vrchole s bralom - vypreparovaným sopečným komínom, zbytky stredovekého rytierskeho gotického hradu. |
Kalonda
| Paleontologická lokalita Bujár - v lokalite sa našli zvyšky skamenelých kmeňov stromov a otlačkov listov z obdobia treťohôr. Ľudový dom s areálom
|
Lipovany
| Našli sa stopy osídlenia na nížinnom sídlisku pilinskej a kyjatickej kultúry doby bronzovej Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce - ukážka vývoja treťohorných usadenín Cerovej vrchoviny. Množstvo morských hrubostenných lastúrnikov
|
Mučín
| Mučínska jaskyňa - vytvorila sa vyvetraním zvaleného zuhoľnateného stromu, ktorý bol pokrytý teplým sopečným popolom Mučínsky odkryv Pieskovňa Telka
|
Nová Bašta
| Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša Pútnické miesto Prameň Panny Márie Medveš - Dunivá hora
|
Pleš
| Na území dnešnej obce Pleš bol mohylový násyp, pravdepodobne z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená od roku 1246 ako Pelys. Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1829 s pôvodným zvonom z roku 1693
|
Prša
 Nachádza sa tu budova rímskokatolíckej školy z roku 1771, Neorománsky kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1913, socha sv. Jána Nepomuckého z 19. storočiaNálezy mamutích kostí, keramiky neolitickej, z doby bronzovej, nálezy hlinených zvieracích plastík z doby bronzovej, významné slovansko-avarské pohrebisko zo 7.-8. storočia s nálezmi keramiky, šperkov, zbraní, predmetov dennej potreby. |
Rapovce
 Nížinné sídlisko kyjatickej kultúryGeolokalita: vrt v Rapovciach |
Tachty
 Tachtianska diatrémaVodná nádrž Tachty Tachtianske zosuvy |
Trebeľovce
 Nález štiepanej kamennej industrie zo strednej doby bronzovej, osada pilinskej kultúry. |
Večelkov
 |